Stratená dôvera nie je koniec
My ako ľudia sme väčšinou časťou, ktorá rýchlo preskočí niekoho, keď urobí niečo zlé. Vidíme to dnes najmä v prípade, že médiá rýchlo vytvárajú príbehy, ktoré nie vždy overujú fakty. Tieto príbehy, povesti, polopravdy alebo dokonca úplné pravdy môžu prelomiť dôveru medzi najlepšími priateľmi. Rýchlo strácame dôveru a náš názor bledne. Je to však len jeden incident? Ak končatina na vašom strome zomrie alebo je chorá, nesekáte celý strom? Nie, orezávate chorú alebo mŕtvu časť a povzbudzujete ju, aby opäť rástla a žila. Hovorím to preto, lebo mám pocit, že mnoho ľudí videlo vieru ako chorú alebo umierajúcu v dôsledku jedného alebo dvoch incidentov alebo skúseností, a namiesto toho, aby zlú časť zostrihali, celý svoj život iba rozsekali a odsťahovali sa od neho. Som tu, aby som vám povedal, že nikdy nedostali všetko a korene tam stále čakajú.
Ako však môžu ľudia zavolať pomoc, ak nevedia, komu majú dôverovať? A ako môžu vedieť, komu majú dôverovať, ak ešte nepočuli o tom, komu sa dá dôverovať? A ako môžu počuť, keď im nikto nehovorí? A ako im to má niekto povedať, pokiaľ niekto nie je na to poslaný? Preto Písmo volá: Pohľad, ktorý vyráža dych! Veľkolepé sprievody ľudí hovoriacich o všetkých dobrých veciach Božích! Ale nie všetci sú na to pripravení, pripravení vidieť, počuť a konať. Izaiáš sa pýtal na to, na čo sa všetci pýtame naraz: „Je to niekomu jedno, Bože? Počúva to niekto a verí tomu? “ Ide o to: Skôr ako dôverujete, musíte počúvať. Pokiaľ však nie je kázané Kristovo slovo, nie je čo počúvať. (Rimanom 10: 14–17 MSG)
Veríte tomu, že Božie slovo je pre každého? Zaujíma vás, či sú vonku za vašimi dverami stratení ľudia? Skutočne veríte, že Ježiš chce zachrániť stratených? Alebo si myslíte, že niektorým ľuďom nejde o záchranu?
Naše činy skutočne hovoria hlasnejšie ako slová, ale neznamená to, že by sme mali byť ticho. Keď kráčame po prechádzke, musíme byť schopní rozprávať rozprávanie. Zálohovať.
Jedna z najťažších vecí, ktorú si uvedomujem, je, že dôvera a úcta ľudí k tebe sa môžu stratiť jedným činom alebo skutkom. Niekto si vás môže veľmi vážiť, a keď sa pokazíte, pretože sme stále ľudia, urobte niečo v rozpore s našou normálnou povahou, ako rýchlo posúdia a povedia niečo ako „dobre, nie je to od vás príliš kresťanské“.
Mali by sme sa potom ospravedlniť za svoje činy, a ak sme úprimní, pokračujte ďalej, ak sa rozhodnú zachovať si tento pohľad na nás odteraz, je toho málo, čo môžeme urobiť, ale kráčať ďalej v Kristu a modliť sa, aby videli toho, či dva momenty v čase nedefinuje, kto sme.
Ale popri tom ste posunuli, ste zrak, ktorý ostatným vyráža dych? To znamená, že keď vás niekto vidí alebo sa s vami rozpráva, ste iný ako svet alebo sa prispôsobujete? Keď sa povie vodný chladič a povie sa špinavý vtip, zostaneš sa smiať alebo sa ospravedlníš zo situácie? Keď vidíte v práci poruchu, snažíte sa ju napraviť alebo na ňu upozorniť nadriadeného, alebo ju len ignorujete?
Všetky tieto a ďalšie veci ukazujú ľuďom vo vašom okolí, kto ste. Ak vám môžu dôverovať, potom keď im hovoríte o Bohu, v ktorého veríte, budú ochotnejší dôverovať Mu.
Drahý Ježišu, som dôveryhodný (á) voči svojim rovesníkom a vo svojej práci? Vidia ľudia dôveru, ktorú v vás mám? Chcem byť dôveryhodný v živote, ktorý si mi dal, aby ostatní videli lásku a dôveru, ktorú v teba mám. Prosím, podeľte sa so mnou o dôveru, ktorú potrebujem, aby sa môj život stal vašim zrkadlom. Amen
dobré ráno odseky vášmu priateľovi
