Bolesť Veľkého týždňa, Veľkonočné ranné radosti.

'Je to hotové,' slávne slová, ktoré vyslovil sám Ježiš Kristus, keď visel na kríži a jeho ľudské telo zomieralo. Toto ročné obdobie ma núti premýšľať nad týmito slovami, pretože Veľká noc sa rýchlo blíži. Je hotové, absolútna konečnosť týchto slov vo mne vyvoláva úžas. Hriechy ľudstva sa hromadili na chrbte Božieho Syna. Je neuveriteľné, že bol schopný vziať také ťažké bremeno, ktoré žiadny iný človek v histórii nikdy nebude taký silný, aby ho zvládol.
Ježiš čelil tomu, aby sa jeho otec otočil chrbtom, pretože nemohol na neho pozerať tak plný hriechu, čo je konečná forma odmietnutia. Keď sa posadím, uvedomujem si, že aj tí, ktorí neveria v Boha, môžu veľa získať z veľkonočného posolstva. Muž, ktorý bol kedysi milovaný, je opovrhovaný a vystavený krutosti a ponižovaniu, zatiaľ čo pred divákmi pomaly zomrel. Nikdy nestratil rozum a sebaovládanie, ktoré len odpustil a prijal svoj nespravodlivý trest. Obrazy, ktoré mi prebleskujú mysľou, sú silným ťahom môjho srdca a sú ohromne silné. Nikdy by som neprial tento osud nikomu, ani nepriateľovi, ale tu je príbeh človeka, ktorého milujem, byť bitý, kým nevydýchne posledný dych.
Neveriaci človek musí cítiť súcit s týmto mužom, dúfam. V histórii je dokázané, že Ježiš chodil po zemi. Pretože veriaca Veľká noc prichádza revať ako lev na poli, radosť je strhujúca, On vstal z mŕtvych! Pred touto radosťou však musíme kráčať po ceste bolesti, po samotnej ceste, ktorá nás vedie ku krížu. Bez toho nemáme dôvod byť takí radostní. Späť k „Je hotové“, nechcú vás tieto slová trochu striasť?
Keď je niečo konečné, môžeme si vydýchnuť - tento seminárny papier je hotový, večera je uvarená, magisterské štúdium je ukončené. V týchto časoch nášho života nás zaplavuje úľava. Keď Ježiš povedal tieto slová, zaplavila ho úľava? Jeho úloha bola splnená, úspešne vzal na seba hriechy svetov. Predstavoval by som si, že jeho úľava bola taká, ktorej nerozumiem. Vzal hriechy všetkých, ktorí v ten deň žili, aj všetkých pred a po, ktorí budú žiť na tejto zemi. Jeden človek, Boží vlastný syn, vzal všetok tento hriech na miesto, ktoré sme si všetci zaslúžili zaplatiť. Sme ľudia, hrešíme každý deň a zaslúžime si zomrieť, napriek tomu z nás vzal toto bremeno a účinne nás vyslobodil. To je mocné, to je láska.
Odráža môj život nesmiernu lásku, ktorú mi v ten deň Kristus prejavil na kríži? To ma trápi každý deň, najmä na Veľkú noc, pretože mi pripomína nesmiernosť kríža. Všetci prechádzame každodenným životom, niektoré dni sú skôr bojom ako iné, ale nakoniec tu je mier, prečo sa niečoho báť? Boh s nami kráča s nami a čelí s nami obrom, nikdy nie sme sami. V živote sú chvíle, ktoré sa nezdajú pravdivé. Boh môže kráčať s nami a vedľa nás nás držať za ruky. Boh nás vedie, dokonca nás občas nesie. Boh sa nehne, ale my áno. Viem, že vo svojom živote môžem parafrázovať starú hymnu „moje srdce je náchylné k údivu.“ Potrebujem, aby to Boh vzal a zapečatil. Keď nás život potopí, máme tendenciu zmenšovať sa späť od Boha, niekedy ho dokonca obviňovať.
Môže to však vziať, môže dokonca vziať náš hnev. Viem, že som si prešiel časmi extrémneho hnevu na Boha. Pýtam sa, prečo vzal moje deti skôr, ako som mohol pobozkať ich malé tváričky? Prečo mám túto chorobu, ktorá mi berie telo? Prečo som bol sexuálne napadnutý na vysokej škole? Prečo bol môj život obklopený smrťou? Nemôžem spočítať, ako som kričal svoju bolesť na Boha a kričal, až som unavený. Môj občasný hnev ma oslepil pred skutočnosťou, že ma Boh v tých časoch niesol, nebyť toho, dnes by som tu nebol. Zdvihol ma a odniesol na druhú stranu smútku, aby som mu mohla opäť čeliť. Stratil som občas radosť zo života, kto nie? Radosť sa vráti, keď sa vrátim na kríž, do základu toho, kto som.
Boh mi dal schopnosť milovať druhých, zdieľať s ostatnými radosť, písať o svojej bolesti, aby som prostredníctvom nej pomohol iným, požehnal mi veľkou láskou v živote a rodinou, ktorá ma v láske obklopuje. Áno, mal som nesmierne bolesti, ale tiež som mal obrovskú radosť. Hriech vstúpil do sveta, hriech spôsobuje bolesť, Ježiš však vyhnal, aby dovolil vchádzať radosti. Musím sa priznať k svojim hriechom, pretože za ne zaplatil cenu, je hotovo.
Veľkonočný týždeň je pre mňa emotívny, srdce ma bolí za to, čím si Ježiš prešiel. Nemôžem vystáť pri sledovaní filmu, ktorý ho vykresľuje, je to ako sledovať, ako môjho otca pomaly zabíjajú, zatiaľ čo na neho diváci pľujú. Je to príliš veľa, moje srdce fyzicky bolí, slzy tečú. Milujem toho človeka, urobil to pre mňa, pre teba, pre všetkých. Zaslúžil si takto zomrieť? Odpoveďou je hlasné Nie, nebol bez hriechu. To ma privádza na Veľkonočné ráno, vstal, premohol smrť, hriech, odmietnutie, jeho otec sa na neho môže teraz pozerať, je to čistá radosť, bolo to skutočne hotové! Bolesť z predchádzajúceho týždňa zmizla, ráno je iba radosť. 'Boh nie je mŕtvy, je nažive a reve ako lev!' (Newsboys, Gods Not Dead, 2012). Prestaňte počúvať, v každom objatí budete počuť rev. Láska je víťazná!