Ahoj malý bojovník,
Čoskoro budú veci jasnejšie. Počas svojho života a chôdze pod slnkom som stretol rôznych ľudí na rôznych miestach. Stretol som sa so situáciami, keď som si myslel, že je možno jednoduchšie len tak umrieť alebo sa stať vtákom, kvetom alebo podobne. Sledoval som, ako blízki odchádzajú, bez toho aby sa rozlúčili a bez toho, aby som dostal príležitosť povedať im, že ich milujem. Zlyhal som viackrát, ako by som si chcel pripustiť, ale cez to všetko som sa rozhodol odraziť späť, oprášiť prach a vojak pokračovať. Často sa v živote stretneme s takýmito situáciami, stratíme blízkych, môžu to byť rodičia, sestra, brat, manžel, syn, dcéra, blízki priatelia, príbuzní, pomenujete ich. Stratili ste prácu, jedného dňa vás vyhodili, nevedeli ste, kde začať. Váš manžel na vás jedného dňa odišiel do práce a do dnes počkáte, až sa objaví pred vašimi dverami, s kufríkom v ruke, voľnou kravatou a jeho kabátom na druhej strane vyzerá unavene, rovnako ako odišiel ráno. Ale je to bolo desať rokov a rátalo sa a nepočula si o ňom. Jeho deti vyštudovali strednú školu a teraz sú z nich veľkí chlapci a zrelé krásne dievčatá. Prestali sa vás pýtať, či sa otecko niekedy vráti, pretože je im jasné, že sa už nikdy nevráti, navyše vás už nechcú vidieť znova plakať. Ste všetko, čo majú, a sľúbili, že vám nikdy nedovolia ublížiť a cítiť sa nemilovaní, pokiaľ dýchajú. Stále ste sa pýtali, čo ste urobili zle, ale už roky neprichádzate k presvedčivej odpovedi, on sám môže odpovedz na to, ale zlatko, pokiaľ si sa snažil, nikdy si za to nemôžeš.
Možno váš syn, sestra, rodič prešli ďalej. Neprestali ste sa obviňovať, možno ste ho mali vziať k najlepším svetovým lekárom alebo by ste ho nemali nechať samého prejsť cez cestu, možno keby ste tam boli, neskĺzla by do kúpeľne alebo na prinajmenšom by ste tam boli, aby ste jej zabránili tak silným úderom do hlavy o podlahu, ale stalo sa. Aj keď nerád hovorím, všetko sa deje z nejakého dôvodu, bez ohľadu na to, ako zlá situácia v tom čase vyzerá. Možno teraz nebudete vedieť dôvod, ale je tam. Boh nedovolí, aby sa niečo stalo bezdôvodne, a ak možno nie ste vyznávačom Veľkého chlapa vyššie, verte, že sa to stalo najlepšie.
Nechcem vám povedať, že to bude v poriadku, alebo vás to prestane bolieť, pretože budem klamať, ale bude to lepšie. Bude to prvá vec, na ktorú myslíte, keď sa zobudíte, a posledná vec, na ktorú budete myslieť, keď pôjdete do postele. Možno ich budete vidieť celý deň alebo nad nimi budete premýšľať, ale časom to bude druhá vec, na ktorú budete myslieť, potom tretia a skôr ako si uvedomíte, bude vám ich pripomínať možno ich najlepšie visiace miesto, alebo sveter, ktorý nosili, vôňa ich parfumu v obchodnom centre alebo malé deti na detskom ihrisku. Spomienky na ne nebudú také konzistentné ako predtým a bude to bolieť menej. Konečne si tak často prestanete vyčítať, spoznávate nových ľudí, nové spomienky dokonca nové a ďalšie bábätká. Možno ich nikdy nevymeníte, ale bude to jasnejšie. Tmavý smutný mrak visiaci nad vami začne prepúšťať slnečné lúče a ráno tu bude opäť, len nie s rovnakými tvárami. Pred svitaním je vždy najtmavší. Slnko vždy zajtra vyjde. Trvajte toľko času, koľko budete musieť, aby ste svoju stratu oplakali, keď budete pripravení, a pohnete sa ďalej, ale spomienky budú vždy uzamknuté v komode na zadnej strane hlavy. Je v poriadku byť smutný, ale nenechajte sa odradiť od vašich životných cieľov a cieľov.
A na záver to hovorím so všetkou láskou, ktorú vo mne mám, „hej malý bojovník, čoskoro to bude svetlejšie“, vložiť široký úsmev a veľké srdce.
Odo mňa k vám, s láskou.
